Ako vlastne ľudské telo bojuje proti infekcii? Nuž napríklad zvýšením teploty, pretože pri zvýšenej teplote mnohé choroboplodné zárodky hynú ako muchy. Je zrejmé teda, že zvýšené teploty, kým neprekročia určitú úroveň (nad ktorou už viac škodia pacientovi), netreba hneď zrážať. Ďalej náš organizmus posiela do napadnutých častí biele krvinky, ktoré baktérie priamo žerú (fagocytóza). Na nešťastie nežerú vírusy. A na vírusy taktiež nepôsobia antibiotiká, ktoré môžeme na pomoc organizmu dávať a ktoré napríklad poškodzujú steny baktérií.
Takou poslednou líniou obrany (nie chronologicky poslednou) sú protilátky, ktoré organizmus vytvára ako proti baktériám tak proti vírusom. Na nešťastie, je to aj do istej miery závod so smrťou a ak organizmus nevytvorí dostatok protilátok skôr, ako sa choroboplodné zárodky príliš rozmnožia, tak oni svojho hostiteľa (pacienta) zabijú. Je teda zrejmé, že by bolo dobré, keby ľudský organizmus „mal poruke“ protilátky vopred pripravené, alebo ich rýchlejšie vytváral.
Toto dosahuje očkovanie. Pri ňom sa (zvyčajne injekčne) vpravia do tela mŕtve zárodky, alebo ich časti. Proti nim organizmus vytvorí protilátky, ktoré potom ničia živé choroboplodné zárodky, keď tieto na organizmus zaútočia.
Pravda teória je jedna vec a prax zase druhá. Očkovanie však funguje aj v praxi. Pred zavedením očkovania napríklad v Európe na čierne kiahne zahynulo ročne až 400 000 ľudí. Túto chorobu zlikvidovalo očkovanie v roku 1979.
http://en.wikipedia.org/wiki/Smallpox
Na Slovensku môžeme byť hrdí na to, že vďaka povinnému očkovaniu sme vo výskyte mnohých infekčných chorôb na tom lepšie ako aj bohatšie krajiny. Tu je tabuľka výskytu rubeoly:
http://ecdc.europa.eu/en/publications/publications/measles-rubella-monitoring-may-2013.pdf
A tu pár čísel o osýpkach:
Je preto veľmi nešťastné, že niektorí ľudia rozpútali protiočkovaciu kampaň a celá kauza je teraz Ústavnom súde, ktorý má rozhodnúť o ústavnosti povinného očkovania.
Prečo sú niektorí ľudia proti očkovaniu? Nuž niektorí ľudia sú stále presvedčení o tom, že tu existuje nejaké sprisahanie, v tomto prípade farmaceutických spoločností, ktoré chcú ľuďom predávať vakcíny. Títo ľudia ignorujú fakty a riadia sa emotívnymi, často paranoickými diskutérmi na rozličných fórach. Nanešťastie, suchopárne vedecké štúdie, sú pre ľudí, ktorí nie sú odborníci, omnoho menej pôsobivé a príťažlivé.
Čo sa týka veľmi vážnych ochorení, títo ľudia sa v podstate vezú na chrbtoch tých, čo sa očkovať dali pretože nato, aby sa epidémii predišlo nie je potrebná stopercentná zaočkovanosť. Ak by však zaočkovanosť klesla pod určité percento, epidémie by mohli prepuknúť a potom by to práve oni poriadne schytali. Keď očkovanie nie je povinné, ako napríklad pri chrípke, oni sa nedajú zaočkovať a ak neochorejú všade o tom hovoria a píšu. Ak ochorejú, čušia.
No a niektorí ľudia akosi z princípu odmietajú, aby im štát hovoril, čo majú robiť so svojimi deťmi. Že je to len ich právo. Nuž, ale s právami ide aj zodpovednosť. A ak rodič nedá dieťa zaočkovať a ono potom dostane chorobu, proti ktorej malo byť ale nebolo zaočkované, rodič by mal byť braný na zodpovednosť. Ako aj tí, ktorí ho navádzali a povzbudzovali.