V poslednej dobe nami otriasli prípady, v ktorých rómski výrastkovia (aspoň v jednom prípade vo veku už od desať rokov) prepadli osamelých dôchodcov, zbili ich až na okraj smrti a okradli ich o doslova smiešne sumy. A ak to nami neotriaslo, tak by malo, pretože situácia sa v tomto smere urýchlene zhoršuje a je zrejme, že politická korektnosť prináša len svoje zhubné ovocie.
Nakoľko sa pamätám v roku 1967, priniesli slovenské mass média (ja som to počul myslím v rádiu) informáciu, že na Spiši Rómovia (vtedy ich volali Cigánmi, ale keďže niektorých Rómov toto pomenovanie uráža, nebudem ho používať) tvoria 3% obyvateľov, ale z novorodencov v tej oblasti je až 30% rómskych. Hoci rómska kriminalita sa vtedy najčastejšie obmedzovala na tzv. lapikurkárstvo, malo to našich politikov varovať…
Prešlo niečo vyše dvadsať rokov: doslova prebehla okupácia, normalizácia, nežná revolúcia. Naši politici mali príliš veľa roboty na to, aby riešili „rómsku otázku“. A začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia v niekoľkých obciach Rómovia tvorili viac ako 50% obyvateľov a skoro každá obec mala početnú rómsku menšinu. Nepomer v pôrodnosti rómskeho a nerómskeho obyvateľstva trval.
Prešlo ďalších niečo vyše dvadsať rokov: doslova prebehla privatizácia, mečiarizmus, kríza. Na Slovensku teraz tvoria malí Rómovia vyše 34% novorodencov a v ôsmych okresoch je ich nadpolovičná väčšina. A prakticky deň čo deň sa v správach dozvedáme o zločinoch spáchaných tzv. neprispôsobivými občanmi.
Linky na horeuvedené čísla nemám – tieto informácie sa mihli, rýchlo stíchli, ostali bez oficiálnych reakcií a znovu sa lokalizovať nedajú. Nechám na posúdenie čitateľov o čom to svedčí.
Čo by sa malo urobiť? Nuž v prvom rade zistiť si skutočnú situáciu. Či je tu „rómska kriminalita“ a ak hej, aká je. Keď však pred nejakým časom prišiel v návrh v tomto smere, neozvali sa konštruktívne pripomienky. Namiesto nich sa ozvali ukrivdené, hysterické a skoro vždy nenávistné výkriky tých, čo nemajú žiadne realistické riešenie tejto problematiky. Nikto si nevšimol, že tí, čo ich vydávali vlastne rasisticky predpokladali, že výsledok takejto štatistiky bude pre Rómov nepriaznivý a ozvali sa z preventívnych dôvodov.
A ako by sa táto problematika mala riešiť, ak by sa náhodou ukázalo, že kriminalita Rómov je nadpriemerne vysoká? Nuž nepatrím medzi nekritických obdivovateľov Ameriky – tá robí niečo dobre, niečo zle a v poslednom čase toho zlého bolo asi viac. Myslím však, že si v niečom zaslúži to, aby sme sa od nej poučili.
USA v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia zápasili s nárastom kriminality medzi tou časťou svojich obyvateľov, ktorých dnes nazývame „Afroameričanmi“. USA naň medzi iným zareagovali náborom mladých čiernych mužov do policajného zboru. Malo to niekoľko kladných dopadov: znižovala sa nezamestnanosť medzi nimi, malí čierni chlapci dostali kladné vzory (namiesto šikovného zločinca statočného policajta) a samozrejme v prvom rade boli lepšie preventívne a represívne výsledky policajnej práce. Títo muži lepšie chápali problémy a mentalitu Afroameričanov a mali aj medzi nimi lepšie kontakty ako „bieli“ policajti. K tomuto všetkému by u nás ešte pribudla dôležitá schopnosť komunikácie v rodnom jazyku.
Počul som názory, že u nás jednoducho nie je dosť mladých Rómov, ktorí by mali záujem o policajnú prácu a boli by jej aj schopní. Nuž podľa mňa každý rok by sa našlo takých dvadsať mladých rómskych mužov, ktorí by sa na to hodili – to znamená, že keby sa s ich náborom začalo hneď po roku 1989, mali by sme dnes 500 rómskych policajtov. Nech mi nikto nehovorí, že toto by nezavážilo.