Uvaľovanie sankcií na Rusko, nie je nejakým novým prístupom. Sem tam bolo aplikované na malé, relatívne slabé „neposlušné“ krajiny. Tieto sa niekedy postupne podriadia, alebo zatnú zuby a radšej si to pretrpia. Sankcie boli však uvaľované aj na Japonsko pred 2. svetovou vojnou a vyprovokovali jeho vstup do vojny.
Na rozdiel od už spomenutých malých krajín Japonsko malo vyše 70 miliónov obyvateľov, hrdú minulosť a rozvíjajúce sa hospodárstvo. Nuž predstavovalo hrozbu.
V roku 1939 USA ukončili obchodnú zmluvu s Japonskom, ktorá bola podpísaná v roku 1911. V októbri 1940 americký prezident Roosevelt obmedzil vývoz železného šrotu a ocele do krajín mimo „Západnej pologule“, v júli 1941 Roosevelt zmrazil japonské aktíva v USA a o týždeň neskôr uvalil embargo na vývoz nafty a olejových produktov do Japonska. Briti a Holanďania (hm, hm!) uvalili celkové embargo na export zo svojich kolónii do Japonska.
Japonsku, ktoré má veľmi málo vlastných surovinových zdrojov, hrozila ekonomická záhuba. Rozhodlo sa zaútočiť a 07.12.1941 nasledoval Pearl Harbor, kde Japonci natrhli voľačo Američanom. Potom nasledoval japonský útok na Malajsko, kde Japonci natrhli Britom a 15.02.1942 padol Singapur. Potom Japonci natrhli kombinovanej Britskej, Holandskej, Austrálskej a Americkej flotile a 09.03.1942 sa im Holandská Indonézia vzdala. Nasledovala však námorná bitka pri atole Midway 04. – 07. 06.1942 a tam Američania natrhli Japoncom aj s úrokmi. Potom Japonci ustupovali krok za krokom a všetko vyvrcholilo nukleárnym orgazmom 06. a 09. 1945.
Pravda tu sa paralely končia a na rozdiel od Japonska Rusko má obrovské zásoby nerastných surovín. A má aj bombu. Predsa však berúc všetko do úvahy, človeka napadá, či poslednú dobu niekto sústavne nehovorí Rusku „A“ v nádeji, že Rusko to už nevydrží a povie „B“.