Je celkom neodškriepiteľné, že medzi ženami a mužmi sú rozdiely ako fyzické, tak psychické. Z toho logicky vyplýva, že niektoré úlohy a povinnosti vedia lepšie plniť muži, iné zas ženy. Je to veľmi výhodné, pretože rozličných problémov, ktoré ľudstvo pred sebou má, je obrovské množstvo. Ak sa ženy a muži dopĺňajú, môžu ich lepšie riešiť. Feminizmus však nechce o nejakom dopĺňaní sa ani počuť – jeho cieľom je ľudstvo zjednotené na jednej platforme. Paradoxné pritom je, že táto platforma by mala mužské charakteristiky.
Feminizmus je bojom o moc. Špičkovým feministkám na ženách nezáleží – ukázala to veľmi jasne ich mimoriadne slabá reakcia na zvyšovanie dôchodkového veku žien. Feministky ženami v podstate opovrhujú a tá, ktorá chce byť doma a starať sa o svoju deti je pre ne menejcenná. (Typické pritom je, že keď nejaký muž chce ostať doma a starať sa o deti je pre ne hrdinom). A hrdinkou je pre ne taká žena, ktorá zabudne na svoju ženskosť a chová sa ako chlap.
Tu treba zdôrazniť, že nespravodlivosť existuje. Ako príklad si zoberme dve odvetvia medicíny – chirurgiu a pediatriu. Muži sa viac hodia na chirurgiu, pretože majú lepšiu priestorovú predstavivosť a väčšiu agresivitu. Ženy sú lepšie v pediatrii – majú lepšie verbálne schopnosti, sú jemnejšie a vedia lepšie zaobchádzať s deťmi. Chirurgovia však vo všeobecnosti lepšie zarábajú a požívajú väčšiu úctu než pediatri.
Podľa feministických predstáv by sa táto zrejmá nespravodlivosť vyriešila, keby 50% chirurgov boli ženy a 50% pediatrov muži. V skutočnosti by to viedlo k poklesu úrovne v oboch odvetviach. Ak si aj niekto myslí, že to je cena, ktorú treba za zrovnoprávnenie zaplatiť, rýchlo zmení svoj názor, keď sa stane pacientom. Správnym riešením je zvýšiť platy a postavenie pediatrov na úroveň chirurgov.
Prirodzene, žiadna žena by nemala mať zakázané byť chirurgičkou zato, že je žena. A ak má talent, mala by byť povzbudená, aby sa ňou stala – ale nie viac ako by mal byť povzbudený talentovaný muž.
Masové povzbudzovanie administratívnymi prostriedkami, ako je tzv. pozitívna diskriminácia, alebo stanovenie kvót určujúcich zastúpenie žien, okrem toho že je nespravodlivé, znamená mrhanie prostriedkami a naháňanie nesprávnych cieľov. Tieto opatrenia medzi iným poškodzujú tie ženy, ktoré sa vypracujú na vrchol vďaka svojim schopnostiam a tvrdej práci. Budú podozierané, najmä svojimi neúspešnými konkurentmi, z toho že jednoducho ťažia zo systému kvót. Prirodzene, že to nepridá k medziľudským vzťahom na pracovisku ani inde.
Riešenie nespravodlivostí, ktoré skutočne existujú, spočíva vo zvýšení spoločenského rešpektu a v náležitom odmeňovaní toho, čo je skutočne ženské, ako napríklad materstvo. Ale hoci je každému zrejme, že dobré matky vychovávajú dobrých občanov, tendencia je tu skôr opačná. A počul niekto niekedy feministky vyzdvihovať hodnoty materstva?
Taktika používaná feministkami spočíva v neprestajnom vyvolávaní káuz a ich testovaní na súdoch. Ak prehrajú, nič sa nestane – budú ďalšie kauzy. Ak vyhrajú, získajú precedens. Takýto postup je pravdepodobne legitímny. Na nešťastie mnohé kauzy sa vyznačujú priam podliackou zákernosťou a trpia pri nich nevinní ľudia.
Som silným prívržencom EU a myslím, že budúcnosť Slovenska je v zjednotenej Európe. To však neznamená, že by sme mali mechanicky prijímať nezmysly produkované niektorými zrejme zakomplexovanými eurokomisármi, bez ohľadu na ich gender. A feminizmus medzi takéto nezmysly nepochybne patrí – je falošný, kontraproduktívny a spoločensky škodlivý. Nepotrebujeme ho.