Ako dnešné Slovensko, tak Maďarsko boli pred 1. svetovou vojnou súčasťou Uhorska, v ktorom boli Maďari najsilnejším národom. Ten kto je najsilnejší sa má správať voči slabším tolerantne a ústretovo. Maďari túto svoju úlohu nesplnili a najmä po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní (1867) stále násilnejšie uplatňovali proti menšinám politiku maďarizácie.
Reakcia bola nevyhnutná – rastúci odpor menšín voči Maďarom, ako aj voči Rakúsko-Uhorsku a keď toto bolo medzi porazenými v 1. svetovej vojne, ríša sa rozpadla. Maďari zistili, že nemajú žiadnych priateľov a obišli vlastne najhoršie zo všetkých bojujúcich národov. Uhorsko stratilo vyše 70% svojho územia a asi 25% Maďarov sa ocitlo za hranicami nového Maďarska, najmä v krajinách, ktoré mu neboli priateľsky naklonené. Zaslúžilo si to? Povedal by som, že áno – láska k vlasti sa nedá vypestovať útlakom a represiami. Toto pravidlo však neprestalo platiť potom, čo si to Maďari zlizli…
Najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku sú Maďari a hoci ich počet stále klesá tvoria asi 8,5 % obyvateľstva. Väčšina z nich žije pozdĺž hranice s Maďarskom. Nanešťastie voči tejto menšine sa uplatňovala politika re-slovakizácie, ktorá viedla k poklesu ich počtu (ibid.). Jej súčasťou bolo hospodárske zanedbávanie slovenského juhu, na ktorom je teraz najvyššia nezamestnanosť. Typické je tu aj dlhodobo budované diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami – namiesto toho, aby išlo juhom Slovenska (kde sú obidve tieto mesta) úporne sa prediera hornatým severom. A tak tisíce občanov slovenského juhu chodí za prácou do Maďarska.
Na nešťastie politika slovenských vlád nie je „Maďar friendly“. Sem tam sa im v niečom vyhovie, ale hneď sa to nenávistne ofrfle. Politici sebecky vyťahujú maďarskú otázku, ked sa im to hodí. Osobitnou kapitolou sú tí Slováci, ktorí sa doslova blýskajú svojím negatívnym postojom k Maďarom. Je ich hodne v rôznych diskusiách aj na stránkach Pravdy. Nie sú o nič lepší, ako kedysi boli maďarizátori. Sami seba považujú za extra dobrých vlastencov a neuvedomujú si, že ohrozujú slovenskú budúcnosť.
Najlepšou zárukou územnej celistvosti sú spokojné menšiny, ako to ukázalo aj nedávne referendum vo Veľkej Británii. Dovolím si tvrdiť, že referendum vo východných oblastiach Ukrajiny by vyhrali tí, čo by boli za odtrhnutie od Ukrajiny. Napokon jedno referendum tam už takto dopadlo, aj keď jeho regulérnosť je diskutabilná. Ako by asi dopadlo referendum na Žitnom ostrove?