Je to nepochybne otázka týkajúca sa adopcií. Otázka týkajúca sa názvu spolužitia osôb je totiž riešená už v ústave. Otázka týkajúca sa sexuálnej výchovy zas ignoruje fakt, že v niektorých rodinách sexuálna výchova neexistuje. Otázka ochrany detí však musí byť prvoradá.
Zameriam sa tu na neodškriepiteľné fakty doložené štatistikami.
1. Medzi homosexuálmi je oveľa vyšší výskyt rôznych ochorení, vrátane smrteľnej a neliečiteľnej choroby AIDS než medzi heterosexuálmi. Tieto choroby sú infekčné a čím bližšie sú vzťahy medzi infikovanými a nenainfikovanými osobami, tým väčšia je pravdepodobnosť prenosu. Vzťahy v rodinách sú samozrejme veľmi blízke. Každopádne, keby sa aj v rodine vďaka priam nadľudským hygienickými opatreniam podarilo prenosu chorôb zabrániť, pre dieťa by to žiadne terno nebolo, ak by jeho rodičia trpeli na ťažké choroby.
2. Vzťahy homosexuálov majú oveľa kratšiu životnosť ako u heterosexuálov – 85% z nich neprežije viac ako 11 rokov. Je teda pravdepodobne, že dieťa adoptované homosexuálnym párom stratí jedného z „rodičov“ práve vtedy, keď ho bude najviac potrebovať.
3. Homosexuáli majú vyšší výskyt užívania alkoholu a drog ako heterosexuáli. Z tohto všetkého vyplývajú psychické problémy nimi adoptovaných detí.
Tento článok asi nebude politicky korektný, ale osudy detí sú dôležitejšie. Myslím, že aj homosexuáli by mali uznať tieto fakty a zamerať sa na to, čo sa ich priamo týka – napríklad na legalizáciu registrovaných partnerstiev bez práva na adopcie (tak ako to bolo pôvodne plánované… alebo aspoň pôvodne naznačované). My by sme zas mali prekonať apatiu / lenivosť / alibizmus a mali by sme ísť hlasovať.
PS Niektoré hypertexty sú v angličtine. Ak by s tým niekto mal problémy, môže si taký text vyznačiť a hodiť ho do prekladača. Výsledok bude dosť zvláštny, alebo aj srandovný, ale mal by byť zrozumiteľný.