Pri velikášstve človek preceňuje seba (svoju stranu konfliktu), alebo podceňuje tých, čo proti nemu stoja. Na velikáša (jeho stranu) to má vždy nepriaznivý dopad.
V poslednom čase sme boli svedkami niekoľkých typických prejavov velikášstva:
1. Prezidentské voľby. Robert Fico precenil (možno na základe zlých rád svojich poradcov) svoju nespornú popularitu a podcenil svojho súpera. Dopadom bola dosť zdrvujúca porážka a pravdepodobne cesta zarúbaná na tento post v budúcnosti.
2. Referendum o ochrane rodiny. Tí čo ho organizovali, precenili záujem ľudí o tieto otázky. Navyše dali príliš veľa otázok. Keby sa boli sústredili len na adopcie detí homosexuálnymi pármi, výsledok mohol byť iný. Ja sám som hlasoval na tretiu otázku „nie“. A možno si aj arogantne mysleli, že Pán Boh predsa zabezpečí ich úspech. Lenže, pokiaľ viem, v RKC patrí medzi hriechy aj to, keď sa človek spolieha na Božiu milosť a neurobí to, čo by urobiť mal a mohol. Dopadom tu je povzbudenie tých, čo by chceli vidieť tradičnú rodinu na lopatkách. Súčasne to vlády bude posmeľovať pri robení ťahov, ktoré niektoré dekadentné kruhy v Bruseli privítajú, hoci väčšina ľudí ich nechce.
3. Odvolávanie Jána Figeľa. To, že Smer vlastne od začiatku odvolávať nechcel, je zrejmý nezmysel. Že by sa zľakol zjednotenej reakcie opozičného zlepenca? Alebo len chcel získať čas? Každopádne dopadom je tu pokles „imidžu“ premiéra, Smeru a Parlamentu.
Takže prinajmenšom pár poradcov by malo dostať kopačky. A hlavne: páni politici, skúste vždy trochu myslieť aj na reálne dopady svojich aktivít, bez ohľadu na to, ako svalnato / ľubozvučne ich viete zdôvodniť.