Tragédie a dobrotivosť Božia

Nedávna tragédia, pri ktorej blesk zasiahol skupinu ľudí, ktorí kráčali z omše jednu osobu zabil a niekoľko, vrátane dieťaťa zranil, vyvolala rôzne reakcie. Okrem súcitu a ľútosti sa ozvali tí, čo takéto tragédie považujú za dôkaz tvrdenia, že dobrotivý Boh neexistuje.

Toto tvrdenie sa skladá z dvoch časti:

1. Že Boh neexistuje
2. Že Boh nie je dobrotivý.

Čo sa týka prvého tvrdenia, myslím, že Božia existencia je jediným logickým vysvetlením vzniku vesmíru a jeho vývoja až do dnešnej formy, ktorá umožňuje vznik a vývoj života, až inteligentného života.

Ako je to však s Božou dobrotivosťou? Myslím, že nikto dospelý si nemyslí, že Boh je nejaký starý bradatý pán sediaci na obláčiku. Ale nemali by sme si ani myslieť, Boh je nejaká dobrácka a pritom mocná bytosť, ktorá sľúbila ľuďom beztrestnosť, bezbolestnosť atď. a potom to nedodržala.

Božiu „dobrotivosť“ treba chápať ako základnú charakteristiku jeho stvoriteľskej činnosti:

1. Boh sa rozhodol stvoriť vesmír. Prečo? Môj názor je, že sa chcel podeliť o stav existencie s inými inteligentnými bytosťami (a preto ho stvoril tak, že sa v ňom mohol vyvinúť život – nakoniec inteligentný život).

2. Navyše, Boh stvoril vesmír tak, že v ňom existuje možnosť dobra, čo si vyžiadalo aj možnosť zla.

3. A hlavne, Boh sa postaral, že vcelku bude vygenerované viac dobra ako zla. Na našej úrovni to urobil tým, že dal návod na žitie – pre nás ľudí Desatoro (teraz si odmyslime to, čo k nemu za tisícročia vhodne, či nevhodne, popripájali kňazi, rabíni a imamovia). A aby sme sa pre to dobro mohli rozhodnúť, dal nám aj inteligenciu, slobodnú vôľu, zmysel pre spravodlivosť a svedomie.