Je dosť záhadné, prečo komunisti považovali náboženstvo za svojho nepriateľa a všemožne ho potláčali a utláčali. Veď náboženstvá (aspoň tie naše) sa snažili ľudí viesť k tomu aby nekradli, neklamali, pracovali, mali stabilné manželstvá atď. Skrátka viedli ich k tomu, aby boli vzornými občanmi.
Pramenila ta komunistická nenávisť v nejakých zlých detských zážitkoch Lenina, či Stalina, či u nás Gotwalda? Alebo s tým začal ešte Marx, ktorý je známy svojím výrokom: „Náboženstvo je ópiom ľudu.“?
Nech je ako chce, komunisti spôsobili veriacim ľuďom veľké utrpenie. Nakoniec však komunizmus u nás prehral a to aj zásluhou cirkvi. Situácia sa však u nás nevyvíja po páde komunizmu ideálne. Medzi základné pliagy, od ktorých sa potom odvíja aj celý rad ďalších neduhov by som zaradil korupčné chovanie sa ľudí na vplyvných postoch.
Komunistická Čínska ľudová republika je schopná so skorumpovanými osobami poriadne zatočiť, bez ohľadu na to, akí sú bohatí. Aj toto prispieva k hospodárskym úspechom Číny. V prvých rokoch komunizmu a obzvlášť v období tzv. „kultúrnej revolúcie“ boli cirkvi v Číne nemilosrdne prenasledované. Neskôr tu došlo k zmierneniu a zdalo sa, že sa dosiahne nejaká koexistencia komunizmu s náboženstvom. Dokonca, podľa niektorých odhadov, Čína sa mala stať najväčším kresťanským národom. Zdalo sa, že Čína nebude opakovať chyby európskych komunistov.
Je preto veľmi znepokojujúce, že teraz môže dochádzať zase k obratu nesprávnym smerom. Veľmi nešťastne to pripomína vyčíňanie Stalina. Dúfajme, že to je len akýsi miestny výstrelok a nie symptóm novej éry v Číne.
