píše sa v titulku dnešnej Pravdy. Je neuveriteľné, ako je dobabraná PR časť informácií o stave premiéra.
„Rodina“ si vraj neželá aby verejnosť bola podrobnejšie informovaná. Nedá mi nespomenúť si na vtip, v ktorom manželka hovorí večer manželovi: „Mám pre teba veľmi zlú správu, ale poviem ti ju až ráno, lebo ináč by si nemohol zaspať.“ Samozrejme, chudák manžel aj tak nemôže spať a celkom iste jeho očakávania budú horšie ako skutočnosť.
A taktiež v tomto prípade – prečo si to rodina neželá? Obávajú sa, že by to verejnosť nezniesla a dochádzalo by k masovým prejavom smútočnej hystérie? Alebo by vysvitlo, že si máme voliť nového premiéra? Alebo jednoducho, nech si Slováci zvykajú, že budú vedieť len to, čo vrchnosť rozhodne?
Pokiaľ viem, keď Stalin zomrel, tak sa vtedy vydávali buletíny (alebo ako sa to volá) o vývoji jeho zdravotného stavu a vtedy ozaj ľuďom povedali len to, čo „strana a vláda“ uznala za vhodné. A spomeňme si na podstatne menej dávnu chorobu prezidenta Schustera – tam sme mali správy aj keď podľa nich sa stav furt zlepšoval a nakoniec pacient skončil polomŕtvy v Rakúsku. Prečo však vieme viac o zdravotnom stave amerického prezidenta, ako o našom premiérovi?
Nech už je to u nás prehnaná hanblivosť, neskúsenosť, neúcta k občanom, či obavy z budúcnosti je to zlá politika a sám premiér by mal splnomocniť hovorcu nemocnice, aby verejnosť informoval.