europan

Je to už tradíciou, že keď do nejakej krajiny prichádzajú noví ľudia – utečenci, alebo prisťahovalci, „starousadlíci“ sa na nich dívajú s podozrením. Najčastejšie ich podozrievajú z toho, že nechcú robiť a prišli sa len priživovať. Keď je však zrejmé, že tomu tak nie je, podozierajú ich naopak z toho, že prišli brať prácu.

V niektorých prípadoch je tomu tak, ale vcelku myslím, že prisťahovalci bývali svojim novým krajinám na úžitok. V súčasnosti však Európa čelí imigračnej vlne, ktorá je kvantitatívne a kvalitatívne odlišná od doterajších a predstavuje veľkú hrozbu. Pokiaľ ide o kvantitatívnu stránku veci, čísla sú jasné a niet o čom debatovať. Po kvalitatívnej stránke rozdiel v kultúre a mentalite je tiež zrejmý.

Je tu tiež zdravotné riziko. Vo svete je asi 35 miliónov ľudí nainfikovaných vírusom HIV (a vyše 39 miliónov ľudí už na túto smrteľnú a neliečiteľnú chorobu zomrelo). Najhoršia je situácia v subsaharskej Afrike, kde týmto vírusom je nakazených asi 5% dospelého obyvateľstva. Na Slovensku zatiaľ na AIDS zomrelo menej ako 100 ľudí a pravdepodobne len asi niečo vyše 40 ľudí. Asi 400 občanov Slovenska je nainfikovaných vírusom HIV, čo pri počte asi 4,4 milióna dospelákov predstavuje asi 0,01% z nich.

Nezabúdajme však na tri veci:

1. Nejde tu o to, že „zlý Západ“ chce práve nám „chudobným Slovákom“ poslať všetkých utečencov. My máme dostať len zlomok. Masa pôjde do takzvaných „starých“ krajín EU, ktoré sú aj bohatšie.

2. Podľa mňa dosť ľahko sa môže stať, že z Ukrajiny sa dovalí vlna utečencov na západ. Potom my budeme veľmi potrebovať, aby väčšinu z nich pobrali iné EU krajiny podľa nejakého kvótovania.

3. Celá EU je teraz ohrozená. Možno v dôsledku chybných rozhodnutí Bruselu a impotencie Talianska a Grécka. Lenže keď horí spoločný dom, treba hasiť a nie obviňovať.

Čo by teda bolo treba spraviť?

1. Zastaviť „tok“ utečencov. Vracať utečencov ešte z mora do Líbye. Pomôcť Líbyi, aby sa o nich vedela dočasne postarať. Po ich spätnom vylodení v Líbyi lode, ktoré ich pašovali do Európy zhabať a ak za veľa nestoja, potopiť ich. Zakročiť v krajinách pôvodu utečencov a poriadne klepnúť po prstoch diktátoríkom, ktorí tam bašujú. Ak sa niečo z tohto nebude páčiť OSN, tak nech si táto organizácia „trhne“.

2. Roztriediť tých utečencov, ktorí sú už tu, v Európe. Tých, ktorým ide o život (napr. sýrski kresťania) prijať pod podmienkou, že sa budú poctivo snažiť zamestnať sa. Tých, ktorí prišli so zrejmým zámerom parazitovať, vrátiť, podobne ako tých, ktorých zachytíme ešte na mori. Toto celkom iste vytvorí „strednú vrstvu“, pri ktorých si nebudeme istí, kam patria. Týchto riešiť individuálne a humánne.

3. V každom prípade bude treba dozrieť, aby utečenci nekončili v nejakých novodobých koncentrákoch. A, samozrejme, aby tí čo sú chorí, dostali náležitú liečbu.

Nuž a rozkývať sa musíme čo najskôr. Problém rastie zo dňa na deň.