Stvoriteľ a evolúcia

18. mája 2014, europan, Nezaradené

Evolúcia sa často uvádza ako dôkaz toho, že Stvoriteľ neexistuje. Ukázalo sa to aj v diskusii k článku „Pokus o racionálny pohľad na Stvoriteľa“.  Pretože nemám rád dlhé príspevky, a nakoniec príspevky sú tu dĺžkovo obmedzené, čo by si vyžadovalo niekoľko pokračovaní, reagujem týmto článkom.

V spomenutom článku som napísal, že Vesmír vývojom prešiel od Veľkého tresku (ktorý sa odohral pred asi 13,8 miliardami rokov) do dnešného stavu, v ktorom môže existovať život. S týmto by nemali mať problém ani ateisti, pretože v momente Veľkého tresku vesmír celkom iste nevyzeral tak ako dnes a teda prešiel vývojom. Fakt, že dnes život existuje, zase poukazuje na to, že dnešný vesmír jeho existenciu umožňuje.

Vesmír teda tiež prešiel evolúciou. To, že sa vyvinul do stavu v akom je, bolo spôsobené sústavou konštánt, ktoré nedovolili jeho vývoj smerom nezlučiteľným so životom. Počas tejto evolúcie vesmíru pred asi 4,5 miliardami rokov vznikla naša planéta Zem a život sa na nej začal vyvíjať asi o jednu miliardu rokov neskôr.

Vývoj prebiehal, zjednodušene povedané od jednoduchého k zložitému a asi 1,85 miliardami rokov sa objavili komplexné bunky so svojimi organelami, mnohobunečné organizmy vznikli len asi pred 1,7 miliardami rokov, stavovce sa objavili asi pred 525 miliónmi rokov (ibid.), teplokrvné živočíchy vznikli asi pred 230 miliónmi rokov, prvé primáty asi pred 60 miliónmi rokov a „mitochondriálna Eva“ asi pre 200 000rokmi.  

Tu je dôležité povedať, že vývoj od jednoduchého k zložitému neprebieha len tak sám od seba a dokonca vďaka entropii aj už existujúce systémy majú tendenciu degenerovať. Ak pravda, nie sú kontrolované, alebo obohacované zvonku…

Vývoj živých organizmov je dnes pripisovaný génom, ktoré chcú v maximalizovanom počte prežívať v potomkoch terajších svojich nositeľoch. Keby sa však jednobunečné organizmy správali takýmto spôsobom, nikdy by sa neboli ďalej vyvíjali, pretože najväčší počet potomkov by bol dosiahnutý, keby celá zemeguľa bola potiahnutá vrstvou týchto jednobunkových organizmov. Ak pravda, by tieto organizmy neboli predvídali vývoj ľudstva a možné osídlenie iných planét. Nuž, toto by jednobunečné živočíchy nemohli dokázať a preto sa vyvinuli do dnešných ľudí… :), :)).

Môj názor je, že Stvoriteľ sa vo svojej dobrote rozhodol podeliť o svoju existenciu s inými inteligentnými bytosťami a preto stvoril Vesmír a určil, ako sa má vyvíjať, vrátane vývoja života (pre ktorý použil evolučný spôsob). Koľko toho určil neviem – počul som aj názor, že jediná vec, ktorú určil bol pomer hmotnosti medzi protónom a elektrónom (asi 1836:1), z ktorého potom všetko vyplynulo. Osobne si to nemyslím, pretože už na úrovni kvadratických rovníc existujú dve správne odpovede (ak x2= 4, tak x=2, ale aj -2). Myslím teda, že určil toho viac.

Odpoveď na to či a ako Stvoriteľ zasahuje do behu svojho stvorenia možno dáva kvantová mechanika, podľa ktorej pozorovateľ už svojím pozorovaním mení výsledok pozorovania. Musím sa však priznať, že kvantovú mechaniku dobre nechápem a každopádne táto otázka je už druhotná (najmä z pohľadu témy tohto článku).