europan

 Boje na Ukrajine trvajú už vyše troch mesiacov a v poslednej dobe (po uplynutí desaťdňového prímeria) sa vyostrili. Môže sa tu hovoriť o občianskej vojne, s obrovskými materiálnymi škodami a, čo je ešte horšie, s rastúcimi stratami na ľudských životoch.

 Na povrchu sa zdá, že centrálna ukrajinská vláda víťazí – jej armáda postupuje a Rusko si netrúfa zasiahnuť. Odporúčal by som však nerobiť predčasné závery. Spomeňme si, ako sa vyvíjala situácia na Kryme – tam tiež po počiatočnom nadšení na strane ruského obyvateľstva došlo k určitému akoby zaváhaniu, po ktorom však nasledovala ruská invázia.

 Či sa situácia bude opakovať, ťažko povedať. Proti Rusku stojí teraz (o niečo) rozhodnejšia Európa a silnejšia ako predtým ukrajinská armáda. Som si však istý že táto armáda by ešte stále neodolala plnému náporu armády ruskej. Čo sa však naozaj stane vie možno len Pán Boh a prezident Putin.

 Aké by však bolo ideálne riešenie tejto situácie? Nuž myslím, že vo východných oblastiach Ukrajiny by malo prebehnúť referendum, v ktorom by sa obyvatelia rozhodli o svojej budúcnosti. Toto referendum by malo byť dozorované Ruskom, Ukrajinou a EU.

 V prípade, že by väčšina obyvateľov chcela ostať súčasťou Ukrajiny malo by sa tak stať a Rusi z týchto oblastí by mali dostať kultúrnu autonómiu. A naopak – ak by väčšina obyvateľov chcela pripojenie svojej krajiny k Rusku, malo by sa tak stať a zase Ukrajinci by mali dostať kultúrnu autonómiu.

 Pravda, na Slovensku nás hneď môžu strašiť paralely medzi východnou Ukrajinou a južným Slovenskom. Tie sú skutočne pozoruhodné: Na území dnešného Slovenska existoval prvý štátny útvar Západných Slovanov (Veľkomoravská ríša – ak pravda vynecháme Samovu ríšu, ktorá bola skôr akýmsi kmeňovým zväzom). Na území dnešnej Ukrajiny bol prvý štátny útvar východných Slovanov (Kyjevská Rus).

 Územie dnešného Slovenska sa potom stalo súčasťou väčšieho štátneho útvaru, kde Vlada sídlila mimo jeho územia (Budapešť). Územie dnešnej Ukrajiny sa potom stalo súčasťou väčšieho štátneho útvaru, kde vláda sídlila mimo jej územia (Petrohrad, Moskva). So Slovákmi sa dobre nezaobchádzalo. Ani s Ukrajincami sa dobre nezaobchádzalo.

 Samostatné Slovensko má asi 7,5% národnostnú menšinu bývalého dominantného národa, prevažne na hraniciach s ním. Samostatná Ukrajina má asi 17%  národnostnú menšinu bývalého dominantného národa, prevažne na hraniciach s ním.

 A keď teda referendum, autonómia, prípadne pripojenie sa k väčšiemu susedovi v ukrajinskom prípade, prečo nie v slovenskom? Lebo Trianon? Zabudnite na to a spomeňte si na Mníchov. Jedinou skutočnou zárukou územnej celistvosti sú spokojné menšiny a k ich spokojnosti rozhodne neprispievajú urážky a represia.