europan

V tomto článku, ktorý som sem zavesil pred pár dňami, bola po niekoľkých príspevkoch debata „zamknutá“. Keďže som si nebol istý, či som niečo nesprávne neodklikol, spýtal som sa adminu na dôvod. Dôvodom bola žiadosť rodiny, ktorá utrpela nešťastie. Túto žiadosť treba rozhodne rešpektovať. Ide však o dôležitú tému a preto s povolením adminu publikujem článok ešte raz, bez prvého odstavca. Debatu rozhodne vítam, len prosím, vyhnite sa jatreniu rán nešťastnej rodiny a jej nedávnu tragédiu nespomínajte.

Mnohí ľudia nevedia zladiť Božiu dobrotivosť s rôznymi tragédiami, ktoré sa vo svete odohrávaju. Prichádzajú teda k záveru, že Boh neexistuje, alebo ak aj existuje, tak nie je dobrotivý.

Čo sa týka prvého tvrdenia, myslím, že Božia existencia je jediným logickým vysvetlením vzniku vesmíru a jeho vývoja až do dnešnej formy, ktorá umožňuje vznik a vývoj života, až inteligentného života.

Ako je to však s Božou dobrotivosťou? Myslím, že nikto dospelý si nemyslí, že Boh je nejaký starý bradatý pán sediaci na obláčiku. Ale nemali by sme si ani myslieť, Boh je nejaká dobrácka a pritom mocná bytosť, ktorá sľúbila ľuďom beztrestnosť, bezbolestnosť atď. a potom to nedodržala.

Božiu „dobrotivosť” treba chápať ako základnú charakteristiku jeho stvoriteľskej činnosti:

1. Boh sa rozhodol stvoriť vesmír. Prečo? Môj názor je, že sa chcel podeliť o stav existencie s inými inteligentnými bytosťami (a preto ho stvoril tak, že sa v ňom mohol vyvinúť život – nakoniec inteligentný život).

2. Navyše, Boh stvoril vesmír tak, že v ňom existuje možnosť dobra, čo si vyžiadalo aj možnosť zla.

3. A hlavne, Boh sa postaral, že vcelku bude vygenerované viac dobra ako zla. Na našej úrovni to urobil tým, že dal návod na žitie – pre nás ľudí Desatoro (teraz si odmyslime to, čo k nemu za tisícročia vhodne, či nevhodne, popripájali kňazi, rabíni a imamovia). A aby sme sa pre to dobro mohli rozhodnúť, dal nám aj inteligenciu, slobodnú vôľu, zmysel pre spravodlivosť a svedomie.