Výsledok nedávneho referenda vo Veľkej Británii prekvapil a trúfam si povedať, že aj sklamal mnoho ľudí. Paradoxne medzi sklamanými sú aj tí, čo EU nenávidia – títo predpovedali tesnú porážku Brexitu a už sa tešili, že to budú môcť pripísať na vrub falšovaniu výsledkov a otĺkať každému o hlavu. Poriadne sa blamovali a zatiaľ som nevidel, že by si to bol niektorý z nich priznal…
Výsledok je taký aký je zrejme preto, že za Brexit hlasovali najmä starší (ktorí si ešte pamätajú, alebo od rodičov počuli o koloniálnej britskej ríši), menej vzdelaní (ktorých je ľahšie nabaláchať), tí ktorí sa boja, že prisťahovalci z EU im budú brať robotu ako aj tí, čo sú nahnevaní parazitujúcimi prisťahovalcami. Táto posledná skupina prirodzene bude chcieť týchto parazitov poslať domov. Čo to spraví s našim rozpočtom, si môžeme predstaviť…
Aké však budú dopady Brexitu na globálnej úrovni?
Vo svete sa stále zreteľnejšie formuje niekoľko najprv ekonomických, potom finančno-ekonomických a v konečnom dôsledku mocenských blokov. Je to Severná Amerika (USA, Kanada), východná Ázia (Čína, Japonsko, Kórea) a Európa (štáty EU). Veľká Británia vždy poškuľovala jedným okom po po Európe, druhým po Severnej Amerike a tretím po svojom Commonwealthe. Možno by aj bola dala prednosť Európe, keby v nej mala hlavné slovo a privilegované postavenie. Keď to padlo, asi sa bude snažiť vytvoriť nejaké špeciálne partnerstvo s USA, bude však v ňom hrať len druhé husle. Tieto tri bloky budú stále viac ovplyvňovať budúcnosť celého sveta.
Na to, aby Európa tento vývoj zvládla, je potrebná jej ďalšia integrácia. Niektorým ľuďom je toto proti srsti. Ozývajú sa aj v rozličných diskusiách na nete a podľa svojej nátury bedákajú, alebo nadávajú. Nepáči sa im, že znamená stratu časti moci našich politikov v prospech európskych inštitúcií. Paradoxne sú to často ľudia, ktorí sú presvedčení, že „všetci naši politici kradnú”.
Ešte paradoxnejšie sú to ľudia, ktorí sú presvedčení, že mimoeurópske mocnosti chcú ovládať (alebo už ovládajú) svet. Lenin mal pre takýchto ľudí dosť neúctivé pomenovanie. Volal ich „užitoční blázni“. Zabudli asi na rímske príslovie: „Rozdeľuj a panuj“. Každopádne lepšie ako bedákať, alebo nadávať, že nás tí druhí ovládajú, je zosilnieť tak, aby nás nedokázali ovládať. Odchod UK z EU nás paradoxne môže posilniť tým, že uľahčí ďalšiu integráciu.
V rámci posilňovania však EU musí spraviť ešte jednu dôležitú vec – vyriešiť svoj vzťah s Ruskom. Rusko po vojenskej stránke má na vlastný mocenský blok. Ani so svojimi satelitmi však naň nemá po ekonomickej, ani po demografickej stránke. My zase máme dosť obyvateľov aj ekonomickú silu, ale po vojenskej stránke je to slabšie – akurát, že Francúzsko má nejaké tie atómovky. Rusko by sa asi nechcelo stať členom EU – má svoj vlastný Euroázijský zväz – bolo by však dobre, keby tento zväz a EU úzko spolupracovali.
Začať by sme mohli vyriešením ukrajinského problému. A, samozrejme, súčasťou tohto riešenia by bolo aj ukončenie proti Ruských sankcii. Alebo vie niekto povedať, čo dobrého sa nimi dosiahlo?