europan

Darwinizmus sa často označuje ako učenie, ktoré akosi má dokázať, že Boh neexistuje. V skutočnosti však Darwinizmus je len teóriou, ktorá pôvodne primitívne a neskôr už prepracovanejšie vysvetľuje, ako sa život na zemi vyvinul do foriem, ktoré teraz existujú. Myslím, že vcelku popisuje mechanizmus tohto vývoja správne. Je však zrejmé, že vzniku a vývoju života musel predchádzať vznik a vývoj vesmíru. A toto je zas najlepšie vysvetlené ako napĺňanie zámeru Stvoriteľa.

Stvoriteľ sa mohol rozhodnúť stvoriť všetko také, aké to teraz je, alebo mohol použiť vývojový spôsob. Vedecké poznatky, ktoré teraz máme nasvedčujú, že použil vývoj. Teda na začiatku, v momente tzv. Veľkého tresku, stvoril hmotu a dal jej vlastnosti – konštanty, ktoré viedli k jej vývoju a tento vývoj usmerňovali. A zakaždým, keď sa tento vývoj mohol zvrhnúť smerom, ktorý by vývoj života nepripúšťal, stála tam konštanta a obrátila vývoj správnym smerom.

Spomeniem niekoľko príkladov, ktoré to jasne ilustrujú aj pre človeka, ktorý nemá zvláštne vzdelanie vo fyzike ani v astronómii. (Ja takéto vzdelanie tiež nemám.) Ak by  po Veľkom tresku rozpínanie sa vesmíru bolo rýchlejšie, ako je, celá hmota by už teraz bola rovnomerne rozptýlená a vesmírne telesá by neexistovali. Ale ak by to rozpínanie sa bolo pomalšie, už by všetka hmota bola skolabovala nazad do pôvodnej masy. Ani jedna z týchto alternatív by neumožňovala život.

Ak by gravitácia bola slabšia, ako je, tlak vo vnútri hviezd by nebol dostatočný na začatie termonukleárnych reakcií. A ak by bola silnejšia, k týmto reakciám by došlo rýchlejšie, boli by rýchlejšie – búrlivejšie a život hviezd by bol podstatne skrátený. Ani jedna z týchto alternatív by neumožňovala život.

Ak by elektromagnetická sila bola menšia ako je, elektróny by sa oddelili od jadier a hmota by sa premenila na plazmu (zmes jadier atómov a od nich oddelených elektrónov). Pokiaľ viem, je to veľmi žeravá záležitosť. Ak by však elektromagnetická sila bola väčšia, elektróny by boli tak pevne pripútané k jadrám atómov, že by chemické reakcie nemohli prebehnúť a molekuly by nevznikli. Nuž a ak by elektromagnetická sila bola ešte väčšia, elektróny by boli pritiahnuté k protónom a celá hmota by sa zmenila na neutróny. Ani jedna z týchto alternatív by neumožňovala život.

Keď sa vesmír vyvinul do štádia v ktorom mohol vzniknúť život (keď už existovali slnečné sústavy s planétami, ktoré mali potrebné vlastnosti), tak život vznikol a vyvinul sa (zjednodušene povedané) od jednobunečných foriem, cez mnohobunkové živočíchy, cez studenokrvné stavovce, cez teplokrvné cicavce, cez primáty až po človeka. No a v určitom štádiu (keď mozog týchto bytostí dosiahol potrebnú veľkosť) Stvoriteľ vložil do týchto bytostí dušu a vznikli ľudia. Rozsiahla štúdia mitochondriálnej DNA ľudí rozličných rás, z rozličných geografických oblastí naznačuje, že všetci dnes žijúci ľudia sú potomkami jednej ženy, ktorá žila pred asi 200 000 rokmi, pravdepodobne vo východnej Afrike. Túto ženu môžeme nazývať Eva. A kde je Eva, tam sa Adam nájde.

Celý tento vývoj môžeme chápať ako neuveriteľne dlhú reťaz v podstate chaotických šťastných náhod, alebo ako zámerné dielo. Čo je asi tak pravdepodobnejšie? Nuž a existencia diela svedčí o existencii autora – Stvoriteľa. O ňom si zase môžeme odvodiť, že to je niekto, kto má vedomosť (je vševedúci – vedel ako stvoriť), moc (je všemohúci – mal moc stvoriť) atď. Ale to by už bolo na ďalšiu debatu.