europan

Pred nejakým časom som istému známemu Grékovi vyslovil svoj obdiv ku Grékom, ktorí už pred dvetisícpäťsto rokmi mali demokraciu. On mi na to odpovedal, že kým sa ostatné národy za ten čas demokracii priučili, Gréci na ňu zabudli. Považoval som to za prejav skromnosti, ale teraz vidím, že mal pravdu. V nedeľnom referende Gréci totiž sadli na lep najčastejšiemu podfuku politikov – populistickej demagógii.

Na Grékov zrejme mohutne zapôsobili táračky ministerského predsedu Tsiprasa a ministra financií Varoufakisa o tom, že otázka referenda bola v podstate „ľud verzus bankári (u nás známi ako „bankstri“)“. Typická bola odpoveď Varoufakisa reportérke na veľmi relevantnú otázku o peniazoch v bankách: „You are spoiling a celebration of democracy with impertinent questions (kazíte oslavu demokracie bezočivými otázkami).“

Nuž grécky ľud prejavil svoju vôľu dosť jednoznačne a skoro pomerom dva k jednej odmietol ďalšie reformy zamerané na šetrenie. Grécka vláda je povinná poslúchnuť, ale zvyšok Eurozóny nie je povinný kvôli tomuto referendu ďalej „futrovať“ Grécko. Naschvál som nenapísal „tučných Grékov“, hoci tento výraz je na Slovensku veľmi obľúbený, pretože mnoho Grékov sa ktovie ako nemá. Na oslavách výsledkov referenda, ktoré sme videli v TV však doslova rezonovalo. „ Ukázali sme im, tak teraz nám musia vyhovieť.“ Nuž, starú Belu musíme.

Najsmutnejšie na celej tejto afére je to, že vďaka úsporným opatreniam sa grécke hospodárstvo už začalo rozbiehať a vlani dokonca Gréci mali primárny prebytok. Teraz to všetko pôjde zase „do kelu“.

Takže by bolo načase na našej strane prestať s nekonečnými rečami o ďalšej pomoci Grécku. A Gréci dostanú to, čo si zaslúžia. Čaká ich hyperinflácia po návrate k drachme? Alebo naopak rozkvet? Uvidíme, ale ani v jednom z týchto výsledkov by sme im už nemali odpúšťať ďalšie dlhy a v prípade, že ich nebudú splácať, by sme im už nemali ani nič požičať.